KVALITA ŽIVOTA V OPATROVATEĽSKOM CENTRE

Helle Wijk, profesorka v odbore ošetrovateľstvo so zameraním na opatrovateľské prostredie a opatrovanie starších
Veci sa zlepšili, ale stále je čo robiť. Toto je základný postoj profesorky Helle Wijk, profesorky v odbore ošetrovateľstvo so zameraním na opatrovateľské prostredie a opatrovanie starších na Göteborskej univerzite, s ohľadom na situáciu v domoch sociálnych služieb v severských krajinách. Vidí čoraz menej inštitúcií, ktoré bolo bežne vidieť ešte pred pár desaťročiami, a viac príjemného a domáceho prostredia zameraného na človeka.
„Dnes existuje väčšie povedomie o tom, že fyzické prostredie je súčasťou ošetrovateľského procesu, a tiež o tom, že skupiny musia pracovať vo viacerých oblastiach, aby dosiahli spoločný cieľ, ktorým je vytvorenie najlepších riešení. Úroveň vedomostí je dobrá, ale musí mať väčší vplyv na realitu,“ hovorí.
Na úvod je potrebné vždy formulovať funkciu a účel prostredia. Zdravie je subjektívne a pre rôznych ľudí znamená rôzne veci. Pochopenie cieľovej skupiny, počúvanie rezidentov, zapojenie a zahrnutie do procesu všetkých, ktorých to ovplyvňuje je nevyhnutnosťou.
Začiatkom 21.storočia popísala Helle Wijk vo svojej dizertačnej práci spôsob vnímania farieb počas toho ako starneme. Tento poznatok uvádza v rámci diskusie o dôležitosti opatrovateľského prostredia na zdravie ľudí. Je tiež hosťujúcou profesorkou v Centre architektúry zdravotnej starostlivosti na Technologickej univerzite v Chalmers.
„Spolupráca medzi Inštitútom zdravia a starostlivosti na Univerzite v Göteborgu a Technologickou univerzitou v Chalmers je veľmi vítaná. Je to prostriedok na rozvíjanie dôležitého dialógu o ošetrovateľstve, architektúre a dizajne, s cieľom zasiahnuť tých, ktorí rozhodujú.
Pokračuje: „Najkvalitnejšie opatrovateľské prostredie nemôže byť vytvorené jedným človekom alebo pracovnou skupinou, práve naopak, vyžaduje spoluprácu podporovanú vedomým vedením na všetkých úrovniach, tak aby sa položil základ rozvoja tejto oblasti.“
Našou základnou otázkou pre Helle Wijk je, ako môžeme najlepšie postupovať pri vytváraní udržateľného a zdraviu prospešného prostredia pre starších ľudí. Je to komplexná otázka obsahujúca veľa pojmov, ktoré možno interpretovať rôzne.
Pre Helle Wijk je východiskovým bodom prístup zameraný na človeka. Ochorieť môže hocikto, ale nikdy nie ste iba vaša choroba. Každý z nás je jedinečná osobnosť, ktorá sa môže stať obeťou choroby alebo zranenia. Ochorenie alebo úraz je špecifické pre každého jednotlivca a každý človek je odborníkom na svoj vlastný život.
Z tohto pohľadu sa mnoho faktorov v opatrovateľskom prostredí, ktoré ovplyvňujú pohodu rezidentov, možnosti zamestnancov vykonávať si svoju prácu a vnímanie prostredia so strany príbuzných, stáva jasnými.
„Na začiatok by mala byť sformulovaná funkcia a zámer prostredia. Zdravie je subjektívne a znamená rozličné veci pre rozličných ľudí. Je nutné pochopiť cieľovú skupinu, počúvať rezidentov domova a zapojiť všetkých, ktorých sa to týka.

UDRŽATEĽNÉ OPATROVATEĽSKÉ PROSTREDIE
Keď hovoríme o udržateľnosti zvažujeme tieto faktory.
„Nie je to len o nájdení riešení pre svetovú klímu, ale udržateľnosť je tiež o fyzickom prostredí, ktoré musí v domove vydržať používanie zo strany rezidentov či zamestnancov. Prínos pre zdravie jednotlivca je prínosom pre celú spoločnosť. Dobre navrhnutý interiér je veľmi dobrá investícia. Znižuje riziko nehôd pri páde a eliminuje dvíhanie ťažkých vecí a tým uľahčuje prácu ošetrovateľom. S udržateľným opatrovateľským prostredím je každý víťaz.“
Tvrdí, že je tu jasná spojitosť medzi udržateľným pracovným prostredím a udržateľnou ekonomikou spoločnosti. Zariadenia opatrovateľských služieb s funkčným a príťažlivým prostredím je atraktívne pre tých, ktorí si hľadajú prácu ale vplýva aj na výber kvalitných zamestnancov.
„Práceneschopnosť a fluktuácia zamestnancov môže byť veľmi nákladná, nie len z finančného hľadiska, ale tiež v rovine zdravia. Bez akejkoľvek konkrétnej predpovede je to perspektíva, ktorá sa počas korona pandémie stala ešte dôležitejšou. Veľa nových, dočasných a málo zabehnutých zamestnancov s najväčšou pravdepodobnosťou sťažuje prevenciu šírenia nákazy.“
SPRÁVNE ZVOLENÉ FAREBNÉ TÓNY A KONTRASTY DODÁVAJU POCIT BEZPEČIA
Aby bolo fyzické prostredie aktívnou súčasťou ošetrovateľského procesu, je potrebné brať do úvahy tvrdé a mäkké hodnoty. Zmyslové zážitky, ktoré dávajú pocit bezpečia a stimulujú v kombinácii s architektúrou, dizajnom a praktickým a bezpečným nábytkom.
Prostredie môžeme zlepšiť aj tým, že pochopíme, ako starší ľudia vnímajú farby, svetlo a kontrast. Toto je oblasť, ktorá je pre Helle Wijk srdcovou záležitosťou. Je to o tom ako navigovať ľudí v ich vlastnom priestore, aby sa cítili bezpečne a pocítili úctu a dôstojnosť.
„Fyzické prostredie ktoré nie je navrhnuté tak, aby spĺňalo potreby starších ľudí všeobecne vyústi pocitom straty nezávislosti alebo úzkosti a to úplne zbytočne. Je to záležitosť dobre navrhnutého prostredia, ktoré jednoducho usmerňuje, takže je jednoduché sa v ňom orientovať a cítiť sa nezávisle. Ak namaľujeme dvere na toalete inou farbou ako je okolie, je pre staršieho človeka jednoduchšie nájsť toaletu pred tým ako je neskoro. V tomto prípade, je výber farby dôležitou súčasťou starostlivosti a nezávislosti!“
Prirodzene, vybrané farby musia spĺňať určité potreby daného zariadenia, ale princíp jasne kontrastných farieb je dôležitý.
„Tmavý nábytok na tmavom koberci môže spôsobiť zmätok. Pre človeka s poškodeným zrakom môže byť ťažké rozoznať, kde je stolička, čo môže viesť k riziku pádu. Atraktívne farebná stolička, ktorá vyčnieva zo svojho okolia je ľahšie viditeľná a bude užitočnejšia. Tmavá šálka na tmavej doske stola môže byť ťažko viditeľná, čo vedie k väčšiemu riziku rozliatia. Použitie rôznych farebných odtieňov na protiľahlých stenách môže pomôcť človeku vnímať hĺbku, ostré kontrasty medzi prahmi a podlahou možno interpretovať ako prekážky alebo dokonca ako výškové rozdiely a diery,“ hovorí Helle Wijk.
HRDÁ NA PRÁCU SO STARŠÍMI
Do veľkej miery ide o to, ako sa pozeráme na ľudstvo – vidíme a pristupujeme k ľuďom dôstojne a s rešpektom bez ohľadu na vek. Naše potreby sa môžu v dôsledku veku meniť, ale vo všeobecnosti sme rovnaká osoba, akou sme boli po celý život.
„Práca so staršími ľuďmi by mala prinášať pocit hrdosti. Presťahovanie sa do domova sociálnych služieb by mal byť pozitívny krok pre daného človeka i pre príbuzných, pretože nové prostredie mu ponúkne lepšie podmienky ako domov, ktorý už nespĺňa dané potreby. A viac ako čokoľvek by to malo rezidentom priniesť radosť!“

1.
Zapojte do plánovania viac zainteresovaných strán. Rezidenti, zamestnanci a príbuzní – inými slovami, ľudia, ktorí budú tráviť čas v danom prostredí – musia byť zapojení do procesu už pri plánovaní a budovaní.
2.
Funkčnosť a estetika musia ísť ruka v ruke. Nábytok musí byť prispôsobený rezidentom, ergonomicky vhodný a zároveň atraktívny, bez inštitucionálneho vzhľadu.
3.
Investujte do kvality. Nesústreďte sa na to koľko kvalita stojí ale na to, čo nám prináša. Z dlhodobého hľadiska sa kvalita oplatí.
4.
Vytvorte zrozumiteľnosť pomocou kontrastu a kódov.Pocit bezpečia a dôstojnosti sa dá dosiahnuť používaním farieb a dizajnu, ktorý zjednoduší orientáciu v priestore. Nemalo by byť ťažké urobiť správnu vec.
5.
Východiskovým bodom by mal byť človek.V opatrovateľskom prostredí musí byt sloboda voľby založená na jedinečnosti každého človeka. Poskytne priestor tým, ktorí sa chcú socializovať, ale aj tým, ktorí chcú byť chvíľu sami so sebou.