Ako navrhnúť interiér škôl pre študentov s poruchami autistického spektra (PAS) a inými neurovývinovými poruchami (NDD)

Neurovývojové poruchy vrátane porúch autistického spektra (PAS) kladú vyššie nároky na vzdelávacie prostredie

Každý desiaty študent vo Švédsku má neuropsychiatrické ochorenie. Neurovývojové poruchy (NDD), ako sú známe vo školskom svete, sú súhrnným názvom pre množstvo ochorení – vrátane ADHD a porúch autistického spektra (PAS). Spôsob, akým študenti s NDD vnímajú veci odlišne, kladie špeciálne nároky na vzdelávacie prostredie, v neposlednom rade na fyzické prostredie. Štokholm je domovom jedného z popredných svetových výskumníkov v tejto oblasti. Sven Bölte je profesorom detskej a adolescentnej psychiatrie a riaditeľom Centra neurovývojových porúch (KIND) v Karolinska Institute. Je spoluautorom nedávno publikovaného prehľadu literatúry na túto tému a tiež sa ako konzultant podieľal na výstavbe nových škôl.

S akými výzvami ste sa stretli pri svojej práci so školami, ktoré sa v súčasnosti budujú?

„Všimol som si, že neuropsychiatrické problémy neboli zahrnuté do kontextu. Stavia sa s ohľadom na fyzické postihnutia, ale nie pre študentov s neviditeľnými kognitívnymi ťažkosťami – a tí majú pomerne značné potreby.“

Čo je dôležité zvážiť pri prispôsobovaní vzdelávacieho prostredia pre študentov s NDD?

„Zvyčajne hovorím, že existujú tri časti. Po prvé, musíme zvážiť senzorické aspekty. Prostredie by malo upokojovať zmysly. Nemali by v ňom byť žiadne výrazné vône a malo by mať dobré zvukové a svetelné podmienky. Tiež by v ňom nemalo byť príliš veľa ľudí, odrazov, rušivých vzorov alebo materiálov, ktoré môžu spôsobiť zranenie. Zvuk sa dá tlmiť, úložné priestory sa môžu použiť na odloženie vecí, tak aby neboli vidieť. Môžete sa pokúsiť optimalizovať vetranie a vyhnúť sa umelému osvetleniu. A tiež ponúknuť väčší výber jedál, pretože vieme, že veľa ľudí s NDD má špecifické preferencie.“

„Druhá časť sa týka maximalizácie vizuálnej kontroly. Vizuálna a akustická jednoznačnosť  je potrebná na to, aby sa študenti mohli orientovať, nájsť ľahko miestnosti a dodržiavať rozvrh. Hodiny by mali ukazovať jednotný čas a označenia by mali byť jasné a jednoduché. Ako tretí bod, v priestoroch musí existovať možnosť oddeliť sa. Na pracoviskách máme často oddelené, tiché kúty. Študenti ich môžu potrebovať tiež napráklad počas prestávok. Mnohým ľuďom by prospel aj pokoj a ticho počas obeda a možnosť oddýchnuť si pri jedení.“

Ako môžu školy a učitelia vytvoriť inkluzívne vzdelávacie prostredie pre všetky deti?

„Aj keď sa podpora pomocou značenia používa na mnohých miestach, myslím si, že sa dá urobiť viac. Optické usporiadanie a redukcia viditeľných objektov sú dôležité. Vyhľadajte taký typ sedenia, ktoré vyhovuje všetkým a vyberte si materiály pohlcujúce zvuk. Nedostatok viditeľnosti a silné zmyslové vnemy vo fyzickom priestore škôl odvádzajú pozornosť a majú negatívne dopady na kognitívne funkcie. Myslím si, že neurotypickí učitelia môžu mať veľké ťažkosti s pochopením toho, aký extrémne citlivý môže byť študent s NDD.“

Čo znamená negatívny vplyv na kognitívne funkcie?

„Ak je študent rušený rôznymi zmyslovými vstupmi a vo fyzickom vzdelávacom prostredí je nedostatočná viditeľnosť, môže ho to vyčerpávať a brať energiu, ktorú potrebuje na učenie sa. Väčšina ľudí s NDD má ťažkosti s tým, čo nazývame kognitívne funkcie. Plánovanie činností, kontrola impulzov, flexibilita a sebaregulácia. Nemôžeme podceňovať, koľko vecí môže zlyhať, keď fyzické učebné prostredie nefunguje.“